Rozprávku o sedemmíľových čižmách pozná hádam naozaj každé dieťa. Sníva o tom, že si ich raz obuje. Že ich nájde a bude prekonávať s veľkou rýchlosťou vzdialenosti. Aj moje deti snívali o takýchto topánkach.
Dnes už vedia, že neexistujú a že rýchlosť ich pohybu závisí iba od ich vlastných schopností. Chodia na atletické preteky a snažia sa každý deň v tréningoch vylepšovať si svoje bežecké časy.
Niekedy sa to darí viac, inokedy menej. Všetci máme zrejme svoje limity. Hoci sa hovorí, že iba dvadsať percent je nadanie a zvyšných osemdesiat musí predstavovať drinu, niečo musí byť ešte navyše.
Niečo čo každý dostane do vienka. Nehovorím o talente, ale o povestnej štipke obyčajného šťastia.
Nato aby sa zrodil šampión je potrebné :
- Talent
- Pracovitosť
- Tím trénerov
- Šťastie na ľudí okolo seba
- Šťastie na pretekoch
Rozhodujúca je ale ľudská zložka. Nie každý deň sa rodí Volko. Nie každý deň prichádza na svet Bolt – jamajský vynikajúci pretekár v behu na krátke trate.
Kto ho objavil a posunul ďalej ? To je to šťastie, ktorému sa mu dostalo. Byť v správnom čase na tom správnom mieste. Natrafiť na osobu, ktorá posúva človeka vpred.
Nie z každého sa dá urobiť Bolt. V tom je jeho genialita, no je mu možné k úspechu dopomôcť.
Obúva najrýchlejšie topánky sveta. Zlaté tretry patria jemu. Moji chlapci už vedia, že nestačí mať topánky- tie samé nepobehnú- nie sú to samo chodiace čižmy. Z rozprávok už vyrástli a vedie koľko potu v tvári je za tým.
Možno aj oni raz obujú tie najrýchlejšie topánky sveta –
Dnes majú iba najrýchlejšie v okrese. Ale vždy treba niekde začať a krôčik za krôčikom sa posúvať vpred. Až tam, kam sa dá !
Ak ale zistia, že im to neprináša radosť a že je to pre nich iba zdrojom neúspechu a trápenia, tak im nebudem vyčítať, že nedošli do cieľa pri hľadaní najrýchlejších topánok. Že u nás sa nedá dopracovať k takým výsledkom ? Dá ! Ján Volko je tomu skvelým príkladom. Lastovička na našom malom bežeckom nebi.